Meditácia je v dnešnej dobe veľmi populárna. Pohľad na to, čo (nie) je sa mení podľa toho, akú jogovú tradíciu vyznávate alebo aký máte názor na svet, život či spiritualitu. Je však pár názorov na meditácu, ktoré už dlho neplatia alebo nikdy ani neplatili. Toto sú 3 z nich, s ktorými sa stretávam najčastejšie.
1.Počas meditácie musím sedieť s vystretým chrbtom
Čo si predstavíte vy, keď sa povie slovo meditácia? Väčšina ľudí má pred očami jogína, ktorý sedí s vystretým chrbtom a prekríženými nohami. Áno aj to je forma meditácie, ale ani zďaleka nie je jediná. Existuje toľko druhov meditácie, koľko je ľudí na svete. 😉 Môžete pri nej sedieť, kráčať, ležať…
Je pravda, že pokiaľ robíte meditáciu v sede, chrbát by mal byť vystretý. To však viete dosiahnuť aj tým, že opriete o stenu či stoličku.
Výhodou Joga Nidry je to, že celá prebieha v ľahu. Vašou jedinou fyzickou úlohou je ľahnúť si tak pohodlne, až úplne zabudnete, že máte fyzické telo. Preto je vhodná pre ľudí, ktorí s meditáciou chcú začať, no nedokážu „obsedieť“. 😉
2. Počas meditácie nemám na nič myslieť
Ani neviem povedať, koľkokrát som od študentov po hodine počula vetu „Robil/a som to zle. Stále som nad niečím premýšľal/a“. Ako píšem v tomto texte o meditácii, meditácia nám pomáha sa lepšie sústrediť a upokojovať myseľ. To však neznamená, že vám počas celej meditácie nenapadne ani jedna myšlienka. Práve naopak, je mnoho meditácií, kde sú myšlienky vítané.
Ja počas meditácie dostávam tie najlepšie nápady. Prečo? Spájam sa s úplne inou vrstvou môjho vedomia a dokonca až podvedomia. Tým pádom sa mi sprístupňujú súvislosti, ktoré len racionálnym premýšľaním vidieť nemusím. Mnohí dokonca myšlienky, ktoré im napadnú počas meditácie vnímajú ako vnuknutia od svojho intuitívneho JA alebo dokonca od boha či vesmíru. Všetko záleží od vášho osobného nastavenia, viery či presvedčenia.
Ak počas meditácie myslíte na prácu, povinnosti či čokoľvek iné z bežného života, tak vedzte, že tréningom sa to bude redukovať. Prizvukujem však, že cieľom nie je nemyslieť vôbec. Najviac sa mi páči, ako to opisuje Andy z Headspace. Hovorí o tom, že meditácia je ako sedieť na kraji cesty a pozorovať autá. Pričom autá sú vaše myšlienky. Miesto toho, aby ste do áut nasadali či naháňali sa za nimi, tak ich proste len pozorujete. Keď si počas meditácie uvedomíte, že nad niečím premýšľate, tak sa jednoducho len vráťte k meditácii (či už je to sústredenie na dych, mantru, chôdzu alebo hlas inštruktorky).
3. Meditácia je o spiritualite, či náboženstve
Meditácia nie je vizualizácia, opakovanie mantry či náboženstvo. Ak chcete, môže vám meditácia prinášať spirituálnu hĺbku, spojenie so svojím “pravým JA”, vesmírom, energiou… Nazvite si to, ako len chcete. V jogovej tradícii sa chápe meditácia ako cesta od individuálneho vedomia k “vyššiemu” vedomiu (alebo aj vedeniu).
Ak ste však neveriaci a tieto spirituálne témy sú vám úplne vzdialené, tak to vôbec nemusí byť o tom. Existuje mnoho meditácií a mindfulness techník, ktoré duchovno a spiritualitu vôbec neriešia.
Meditácia nám pomáha žiť spokojnejší, šťastnejší život. Pričom je jedno čomu počas vášho života (ne)veríte a aké náboženstvo (ne)vyznávate.
